Crossroads

You can get it if you really want

Category: Mishmash

Zrkadlá

( krátka poviedka )

Kedysi dávno, ma niekto vložil do veľkej miestnosti. Možno sa však mýlim a do miestnosti som nebol vložený. Niekedy ma dokonca premáha pocit, že v tej rozľahlej miestnosti bez okien som od večnosti. Fakt je, že si vôbec nedokážem spomenúť, ako som sa tu ocitol.

Aj teraz som tu, osamotený, v tej istej miestnosti aj keď od prvých chvíľ, na ktoré si spomínam, sa toho veľa zmenilo. Spomínam sa na moje prvé prebudenie, teda aspoň si myslím, že bolo prvé. Bol som vo veľkej miestnosti, skôr hale, s vysokým stropom bez osvetlenia a holými omietnutými stenami bez okien. Aj napriek chýbajúcim zdrojom svetla bola táto miestnosť jasná a akosi mysticky presvetlená. Aj vďaka tejto skutočnosti som mohol skonštatovať, že okrem mňa sa v miestnosti nenachádza nikto a nič. Nič! Len ja, ja sám a steny a áno, podlaha. Betónová podlaha, ktorá, ale, ako zázrakom nebola vôbec studená. Spomínal som mystické svetlo či presvetlenie? To nebolo jediné, čo sa mi zdalo zvláštne. Vo vzduchu bolo cítiť arómu. Teda množstvo aróm spojených do jedného zhluku, v ktorom som ale stále dokázal rozpoznať jednotlivé vône, pre ktoré som ale nevedel nájsť žiadne mená. Časom sa aróma stratila alebo som si na ňu zvykol. Možno tam ani žiadne vône neboli a ja som si ich iba vymyslel. Matne si spomínam, že ma zachvátila hrôza z toho, že v tejto prázdnej miestnosti strávim celé svoje bytie, či dokonca celú večnosť. Som v pekle, napadlo mi vtedy. Mal som vtedy v niečom pravdu, ale iba v niečom. Skutočne som v tejto miestnosti celú večnosť, avšak miestnosť už nie je taká prázdna ako pri mojom prvom prebudení. Už si veľmi nepamätám, ako som zvykol tráviť čas, kým som bol jediným objektom v celej miestnosti, no veľmi dobre si spomínam na čas, keď som sa prebudil a v miestnosti bolo niečo nové. Zrkadlo. Miešali sa vo mne zvedavosť s obavami, radosť so strachom. Celkom obyčajné zrkadlo, iba taká krehká stena reflektujúca realitu sveta pred ňou. A čo s tým, čo je za ňou? Stena mlčí. Zrkadlá nevedia všetko, pomyslel som si vtedy. No toto zrkadlo bolo iné. Síce som v ňom videl seba, no môj odraz sa nesprával ako sa na taký odraz v zrkadle patrí.

Neskôr pribudlo ďalšie zrkadlo, tomu prvému podobné nielen rozmermi, ale aj svojím netradičným zobrazovaním okolitého sveta. Musím priznať, že odraz v tomto zrkadle ma patrične vydesil. Keď som sa teda postavil pred zrkadlo, podľa očakávania som uvidel seba, avšak ten odraz mňa sa mi nepozeral do očí, ako to takéto odrazy normálne robia. Tento jeden spal. Ležal schúlený na betónovej podlahe, spokojne si odfukoval a rovnako spokojne sa pred mojimi očami otočil na druhý bok a ďalej pokračoval v odfukovaní. Len tak, akoby nič. Zrkadlá postupne pribúdali, miestnosť už zďaleka nebola taká prázdna ako kedysi. Postupne sa z nej stávala zrkadlová sieň.

Dnes ráno sa objavilo nové zrkadlo. Aj toto vyzerá byť pokazené. Už nejakú dobu prichádzajú zrkadlá, ktoré úplne ignorujú fakt, že sa pred ne postavím. To, že ma zrkadlá zvykli zobrazovať v iných pózach, či pri iných činnostiach, tak na to som si zvykol a veľmi rýchlo som to začal považovať za normálny jav. No tieto nové, tieto posledné zrkadlá, mi neprestajne ukazujú muža so šedivejúcou bradou, riedkym vlasovým porastom a tvárou obohnanou poľom vrások. Tento muž sa zvyčajne moc nehýbe, takmer vždy sa na mňa pozerá smutným, či azda iba unaveným pohľadom. Skúšal som na neho kričať, nech ide preč, no bez reakcie. Dnes sa ten muž v zrkadle na mňa usmial. Nebol to len nejaký náznak úsmevu, ale poriadny, úprimný úsmev starca. Chýbali mu tri predné zuby. Uvedomil som si, aké je už pre mňa samozrejmé, že odrazy v zrkadlách sa svojvoľne pohybujú a niekedy si aj niečo zahundrú popod fúz. No dnes to bolo iné. Stačil ten jeden úsmev zostarnutého muža a ja som sa zosypal.

Teraz sedím, ležím, píšem. Sám medzi mnohými. Ráno som odpadol pred zrkadlom a iba pred krátkou chvíľou som sa prebral. Otvoril som oči a pod zrkadlom som objavil zložený kus papiera. Bola to objednávka na zrkadlá. Mali byť dodávané až do dnešného dňa. Zajtra už nové zrkadlo neuvidím.

About the page name

A slice of everything, a pinch of adventure from everyplace, many different tastes, smells, sounds, ideas and many others. Among many ambitions of this website is also effort to provide various spectrum of topics. Like crossroads where more roads and paths meet at.

Note: As you probably already noticed, domain name is crossroad, not crossroads. Reason for that is simple. Domain crossroads was already taken for suffix sk. So that’s quick explanation.

author

Powered by WordPress & Theme by Anders Norén